Veci sa pohli mierne dopredu. Kométa už čaká v jednej z hál Železničných opravovní a strojární vo Vrútkach na komisiu, ktorá posúdi jej celkový stav. Po nej budeme presne vedieť, čo všetko sa bude musieť opraviť. Električka už síce zažila viaceré veľké opravy, ale generálku ešte nie. Keď ju vyrobili v závode Ganz v Budapešti, písal sa rok 1912. Elektrický vozeň s mosadzným číslom 22 stál vo veľkej továrni na jednej z koľaji pred halou. Presne ako dnes, po sto rokoch vo Vrútkach.
Vo Vysokých Tatrách Kométa prepravovala väčšinou poštu. Jej interiér bol prispôsobený tomuto účelu. Dokonca slúžila aj ako pojazdná poštová schránka. Na bočnici mala otvor, do ktorého kúpeľní hostia vhadzovali pohľadnice. V zime Kométa jazdila s pluhom a odpratávala naviaty sneh z koľajníc. V tom čase to bolo najspoľahlivejšie a najstabilnejšie vozidlo v Tatrách. Jednoduché prvky elektriky od Siemens-Schuckert fungovali pri teplotách viac ako mínus tridsať stupňov.
Kométa slúžila aj ako poštový vozeň. Na jej bočnici možno vidieť otvor na pohľadnice kupeľných hostí.
Mimochodom, takto prišla Kométa aj k svojmu menu. Pri pluhovaní trate musela ísť naplno. Čím väčšia rýchlosť, tým ďalej odletel sneh z koľají. Keď malý vláčik narazil do záveja a zvíril čerstvý prašan, vytváral sa za ním dlhý snehový chvost, ktorý pripomínal letiacu kométu. Ani to mu však nezaručilo bezstarostnú existenciu. Dnes to nie je prvý raz, čo mu hrozí odchod do starého železa. Na Mikuláša roku 1977 bola Kométa oficiálne zrušená. Konečným verdiktom mal byť autogén.
Kométa pri pluhovani trate. Vďaka tejto činnosti dostala aj svoje meno.
Stála pri plote popradského depa s vytlčenými oknami a čakala na svoj posledný deň. Našťastie, mladý rušňovodič Jaroslav Vančo mal srdce otvorené histórii a spolu s kamarátmi ju zachránil. Opravovať ju „na kolene" však bolo zložité, no zasiahol osud. Československá televízia potrebovala do seriálu Rodáci starú električku s prívesným vozňom. Kométa prešla opravou, aby mohla vyjsť na trať. Koncom marca 1987 si zahrala v televíznom seriáli a zožala veľkú slávu.
Po skončení prevádzky v roku 1977 čakala Kométa na konečný verdikt - rozrezanie autogénom.
V roku 2005 som pričuchol ku Kométe aj ja, keď som sa ako stredoškolák na odbornej praxi motal po depe. A venujem sa jej dodnes. Možno pre to všetko, čo sa s ňou spája. Dlho som sa na nej iba vozil, ale vlani som si ešte stihol urobiť „papiere", aby som na nej mohol aj jazdiť. Verím, že sa história znovu zopakuje a po operácii vo Vrútkach sa Kométa vráti opäť na koľaje.