Pochádza zo železničiarskej rodiny, a aj z domu to na stanicu v Poprade nemal ďaleko. Jeho otec, dnes najstarší žijúci rušňovodič v regióne, ho často brával so sebou do služby. Vlaky mu proste učarovali.
Svoj život zasvätil železnici a môžem povedať že je človek na správnom mieste. Keď ho stretnete ako rušňovodiča na tatranskej železnici, úslužne Vás pozdraví, usmeje sa. Výpravcom salutuje ako za starých čias. Prezentuje pátos histórie železnice aj v dnešnom uponáhľanom svete.
Miluje atmosféru dávnych čias. Aj preto sa venuje starým vlakom. Na začiatku však bola kopa starého železa, z ktorej musel urobiť fungujúcu mašinku. Nebol na to sám. Má okolo seba partiu schopných ľudí, ktorý mu pomáhajú. Aj on verí, že sa nájde niekto, kto by finančne pomohol opraviť Kométu. Stál pri jej druhom narodení v roku 1987, splnia sa jeho sny aj dnes?